Bezpečnosť dátových centier je dôležitou témou vždy, no dnes azda ešte viac, keď svet zápasí s pandémiou COVID-19. Na ktoré kybernetické hrozby by ste si ako profesionál v dátovom centre mali dávať v tomto období obzvlášť pozor? Tu sú štyri, ktoré si vašu pozornosť rozhodne zaslúžia:

1. Kryptoťažiari napádajúci procesory

Škodlivá kryptoťažba — nazývaná aj cryptojacking — nastáva vtedy, keď kyberzločinec odčerpáva výkon procesora (CPU) napadnutého zariadenia na ťažbu kryptomien. Ťažba kryptomien si vyžaduje značné zdroje procesora, a keďže kryptomeny ako Bitcoin naberajú na popularite, hackeri obracajú pozornosť na spôsoby, ako nelegálne získať dostupný výpočtový výkon.

Európske superpočítače, ktoré mali pomáhať s výskumom COVID-19, museli byť odstavené pre útoky kryptoťažiarov na akademické dátové centrá. Páchatelia sa prihlasovali z kompromitovaných sietí Krakovskej univerzity, Šanghajskej univerzity Ťiao-tchung a siete China Science and Technology Network. Niektoré správy naznačujú, že zdieľanie prihlasovacích údajov medzi inštitúciami mohlo hackerom prácu uľahčiť.

Zamestnanci dátových centier by mali pri práci s výpočtovou technikou sledovať nezvyčajné zmeny, napríklad pokles výkonu či oneskorené vykonávanie príkazov. Tieto útoky môže zmierniť aj nastavenie unikátnych a silných hesiel.

2. Bezpečnostné prehrešky pri práci nekľúčových zamestnancov z domu

Členovia tímu dátového centra, ktorí priamo pracujú so zariadeniami v objekte, sú spravidla kľúčoví, takže do práce chodia aj napriek plošným lockdownom proti šíreniu koronavírusu. Niektoré dátové centrá však všetkým ostatným zamestnancom umožnili pracovať z domu. Do tejto skupiny môžu patriť napríklad ľudia z marketingu, obchodu či zákazníckej podpory.

Udržať si produktivitu z domu je pre mnohých veľká zmena. Kým sa pracovníci prispôsobujú všetkému novému, niektorí môžu zabudnúť dodržať zaužívané bezpečnostné postupy a iní nemusia vedieť, ako sa z domu dostať k bezpečnostným aplikáciám. Vzdelávanie zamestnancov je kľúčovou súčasťou udržiavania bezpečnosti dátového centra. Poskytovatelia by mali zvážiť osobitné semináre pre pracovníkov na diaľku, ktoré ich naučia, ako zostať v bezpečí doma, a zvýšia povedomie o nových hrozbách.

Ďalším praktickým spôsobom, ako udržať vysokú úroveň bezpečnosti, je šíriť informácie o tom, ako aktualizovať operačné systémy a softvér. Práca na notebooku plnom zastaraných aplikácií môže hackerom uľahčiť prienik a kompromitáciu zariadenia.

3. Útoky malvéru typu InfoStealer

Útoky malvéru môžu byť natoľko vážne, že zhodia celé online infraštruktúry. Výskumníci zo spoločnosti Lastline sa zamerali na konkrétnu rodinu nazývanú InfoStealer. Ako už názov napovedá, dokáže okrem iného zaznamenávať stlačenia kláves, snímať obrazovku či aktivovať webkameru používateľa. Kyberzločinci tak môžu netušiacich používateľov sledovať a získavať citlivé údaje, ktoré umožnia ďalšie prieniky.

Spoločnosť nasadila senzory vo svojich dátových centrách v USA aj v zahraničí, aby zistila, ako COVID-19 zvýšil počet kybernetických hrozieb typu InfoStealer. Štúdia spoločnosti Lastline, ktorá prebiehala od 1. marca do 1. apríla, ukázala v rámci tohto obdobia množstvo dní, keď kyberzločinci nasadili hneď niekoľko typov malvéru InfoStealer. Tento trend znamená, že účinná kybernetická bezpečnosť dátových centier si vyžaduje prehľad o mnohých hrozbách v tejto kategórii.

Hrozba sa netýka výlučne zamestnancov dátových centier, no keďže tento druh malvéru naberá na význame, má značný potenciál zasiahnuť tento sektor aj mnohé ďalšie odvetvia. Výskum spoločnosti Lastline ukázal, že hackeri sa zameriavali na širokú škálu populárnych prehliadačov, služieb FTP a e-mailových klientov. Kyberzločinci tiež často vkladali malvér do príloh, ktoré mali pôsobiť naliehavo — napríklad do tých súvisiacich s COVID-19.

Zistený nárast malvéru InfoStealer je pre bezpečnostných expertov dátových centier výbornou príležitosťou pripomenúť všetkým zamestnancom, aby nikdy nesťahovali podozrivé prílohy. Manažéri dátových centier môžu zvážiť zavedenie nového postupu, ktorý tomuto riziku predíde. Keď pracovníci dostanú e-mail od neznámeho odosielateľa, ktorý od nich vyžaduje naliehavú akciu, mali by namiesto okamžitej poslušnosti kontaktovať niekoho z bezpečnostného tímu dátového centra.

4. Výpadky spôsobené nedostatočnou bezpečnosťou dátového centra

Dátové centrá pomáhajú ľuďom nakupovať online, spojiť sa s blízkymi a zostať produktívni počas pandémie koronavírusu. Podporujú aj weby, ktoré šíria overené informácie od národných vlád. Útok z 18. februára ukázal, čo sa môže stať, keď kybernetická bezpečnosť dátových centier zaostáva.

Kyberzločinci si pri útoku na firewall vzali na mušku dátové centrum spojené s rwandskou vládou. Útok zhodil viacero webov verejného aj súkromného sektora vrátane stránok prezidenta krajiny a armády. Hackeri kompromitovali vládne operácie tejto krajiny aj v roku 2016. Vtedy išlo o útok na videokonferenčný softvér používaný miestnymi vládnymi zložkami a súčasťou bol aj únik citlivých údajov.

Okrem toho, že kybernetické útoky na dátové centrá môžu narušiť služby, môžu tiež spôsobiť, že klienti stratia dôveru vo svojho poskytovateľa. Zákazníci chcú mať istotu, že značky dátových centier urobili všetky potrebné opatrenia na zníženie počtu výpadkov — či už súvisia s kyberkriminalitou, alebo nie.

Dôrazne zvážte preverenie súčasnej infraštruktúry na slabiny v bezpečnosti dátového centra a ich nápravu tam, kde je to možné. Zločinci, ktorí pôsobia najmä online, hľadajú spôsoby, ako svojou činnosťou napáchať čo najväčší chaos. Dodatočný stres spôsobený pandémiou COVID-19 im môže úspešné útoky uľahčiť, najmä ak sa prevádzky dátových centier ťažko prispôsobujú novej realite, ktorú koronavírus priniesol.

Žiadny čas na sebauspokojenie

Štyri uvedené hrozby ilustrujú, prečo je dnes obzvlášť kľúčové mať bezpečnosť dátového centra pod kontrolou. Ľudia sú na weboch, ktoré dátové centrá podporujú, mimoriadne závislí a akýkoľvek bezpečnostný problém im môže prístup narušiť alebo obmedziť.